Ahoj!

Toto je webová stránka Prázdniny s Winterom, kde nájdete mnoho zaujímavých informácií, ktoré som sa v Piešťanoch dozvedela aj ja, Nati, hlavná hrdinka knihy. Môžete sa tu zoznámiť s ľuďmi, budovami a inými zaujímavosťami, o ktorých ste sa dočítali v príbehu. A to všetko v podobe obrázkov, fotografií a krátkych charakteristík. :-) Rozkliknete ich v hornom políčku „QR-VYSVETLIVKY“, no tieto kódy sa, samozrejme, nachádzajú aj v knihe, kde si ich môžete naskenovať pomocou mobilu. Dozviete sa tak ešte viac o obdivuhodnom živote a práci Ľudovíta Wintera. Veď aj moje prázdniny, ktoré sa začali veľmi nudne, sa zrazu zmenili na úžasné dobrodružstvo práve vďaka nemu. Tak neváhajte a pridajte sa ku mne! Áno, je tu toho asi priveľa, no nie náhodou: pripravujeme vedomostnú súťaž, do ktorej sa môžete zapojiť aj vy! Budete potrebovať iba mobil a knihu Prázdniny s Winterom. Akonáhle súťaž odštartujeme, dám vám vedieť. Zatiaľ sa vidíme na stránkach knihy!

winterstory.eu

tu sa nachádzajú informácie o vydavateľovi knihy, o Winterovcoch a o všeličom inom

Nati

Piešťany

Piešťany (v maďarčine Pöstyén, v nemčine Pistyan a Bad Püschtin) sú mesto na Slovensku na pravom brehu rieky Nitry v niekdajšej Nitrianskej župe. Preslávili sa liečebnými kúpeľmi. Podľa archeologických nálezov boli Piešťany a ich okolie obývané už v praveku. V blízkosti mesta objavili tzv. Moraviansku venušu, ktorú okolo roku 22 800 pred Kristom vyrezali z mamutieho kla. V prvej písomnej zmienke z roku 1113 je obec spomínaná pod názvom Pescan. Začiatkom 14. storočia tvorili Piešťany súčasť panstva slávneho veľmoža Matúša Čáka Trenčianskeho. Od roku 1720 ich vlastnil šľachtický rod Erdődyovcov.

Barlolámač – symbol Piešťan
Barlolámač – symbol Piešťan

„V roku 1889 si Piešťany od Erdődyovcov prenajal obchodník s textilom zo Šiah Alexander Winter. V kúpeľoch, ktoré mali inak skvelé predpoklady, návštevník objavil zastarané, skromné a nemoderné budovy, chýbajúce základné služby (napr. vodovodné potrubia), pričom prevádzku každoročne ohrozovali povodne na Dunaji. Otec si veľmi rýchlo uvedomil, že s modernizáciou si sám neporadí, preto poveril riadením renovačných prác svojho dvadsaťročného syna Ľudovíta Wintera (1870 – 1968), ktorý na otcov podnet zanechal štúdiá na technickej univerzite vo Viedni. Mladý muž sa prejavil ako dobrý investor a šikovný obchodník. Vďaka nápadom ho dokonca možno označiť za veľkorysého architekta mesta, keďže medzičasom z osady vyrástla obec mestského charakteru a Winterove iniciatívy sa dodnes podpisujú pod vonkajšiu podobu Piešťan.

Česká reklama na piešťanské kúpele
Česká reklama na piešťanské kúpele

Odvážne plány sa mu darilo rad-radom uskutočňovať stále novými bankovými úvermi a nájomnými zmluvami. Už v prvých štyroch rokoch zásadným spôsobom zmenil vzhľad kúpeľov a v prvom desaťročí 20. storočia už hostí vítali Piešťany ako moderné svetové kúpele, ktoré dokázali uspokojiť luxusné i bežné požiadavky svojich návštevníkov. Za štvrťstoročie sa osada zmodernizovala a rozrástla. Prepychový Kursalon navrhol (1904) jeden z najvyhľadávanejších dobových architektov Ignác Alpár; v tom istom roku bol dokončený nový kúpeľný park a krátko na to aj kúpele Františka Jozefa (1898). Rovnako ako pri väčšine iných náročných investícií, aj tentoraz získali zákazky na projektovanie väčších či menších budov slávni stavitelia z Budapešti. Medzi týmito budovami vyniká pompézny kúpeľný hotel Thermia Palace (1912), ktorý vyrástol na liečivých prameňoch. Uprostred rozmachu vypukla 1. svetová vojna, ale vynaliezavý Winter prišiel opäť s originálnym nápadom: náhle vyľudnené kúpele ponúkol ministerstvu obrany, aby tu ubytovalo ranených vojakov. Dokonca so štátnou pomocou postavil ďalšiu nemocnicu pre ranených vojakov (Pro Patria, 1916 – 1917). Vďaka tomu sa mu podarilo zachrániť svoje podnikanie a pomôcť aj obyvateľom, ktorým kúpele zabezpečovali živobytie.“ In: Kósa, László: Fürdőélet a Monarchiában (Kúpeľný život v monarchii). Budapešť: Holnap Kiadó, 1999, s. 66 – 67.

Časť Kúpeľného ostrova (Foto: Kriszta Fehér)
Časť Kúpeľného ostrova (Foto: Kriszta Fehér)

Piešťanská liečivá voda a bahno

Piešťanské bahno a liečivé pramene sú výnimočné z viacerých dôvodov. Legenda o pávovi, ktorý si sám vyliečil zranenú nohu, je len jedným z nich. V nasledujúcich riadkoch sa na jedinečné účinky tunajšej vody a bahna pozrieme trochu odbornejším pohľadom.

Maďarsko-nemecká reklama na piešťanské kúpele
Maďarsko-nemecká reklama na piešťanské kúpele

Piešťanské pramene termálnej minerálnej vody vyvierajú až z hĺbky 2 000 m a aj na povrchu dosahujú teplotu 67 – 69 °C, preto ich treba pred použitím ochladzovať. Vyznačujú sa veľmi vysokým obsahom minerálnych látok (1 500 mg na liter vody) a môžeme ich charakterizovať ako síranovo-hydrogénuhličitanové, vápenato-sodné, sírne, horúce vody. Každý deň vyvierajú na povrch 3 milióny litrov tejto vzácnej tekutiny, ktorá sa s vynikajúcimi výsledkami používa najmä pri liečbe pohybového aparátu (reumatizmus, zápaly kĺbov a iné), ale aj nervového systému. Kúpeľní hostia podstupujú procedúry každý deň a tieto trvajú približne 15 – 20 minút. Vďaka obsahu síry a jej zlúčenín má voda špecifický zápach pripomínajúci pokazené vajcia, preto ju domáci nazývajú aj „vajcovka“, napriek tomu ju s obľubou konzumujú.

Pacienti túžiaci po uzdravení v pitnom pavilóne Napoleonských kúpeľov
Pacienti túžiaci po uzdravení v pitnom pavilóne Napoleonských kúpeľov

Niektoré pramene sa využívajú nielen na kúpanie, ale aj na pitné kúry – sú vynikajúce pri tráviacich a iných žalúdočných problémoch.

Gravírovaný pohár slúžiaci na pitie liečivej vody
Gravírovaný pohár slúžiaci na pitie liečivej vody

Blahodarný účinok liečivej vody sa prejavuje aj na úrovni mechanického pôsobenia hydrostatickým tlakom a vztlakom, čiže uľahčuje cvičenie vo vode a napomáha zlepšeniu cirkulácie krvi a lymfy. Pod jej vplyvom sa zvyšuje teplota organizmu a voda naraz vplýva na nervový, srdcovo-cievny, respiračný aj endokrinný systém. Cez pokožku preniká aj do hlbších tkanív, kde sa viaže vo forme chondroitinsulfátu. Síra zároveň odstraňuje odumreté kožné bunky, a tak prispieva k obnove pokožky a má antibakteriálne účinky.

Krčah na servírovanie liečivej vody
Krčah na servírovanie liečivej vody

Piešťanskú bahno tvorí sediment rieky, rozložené organické látky, pôda a zriedkavé druhy baktérií. Jeho pozoruhodnou vlastnosťou je, že sa dokáže neustále obnovovať. Bahno sa získava z koryta Váhu a pred použitím musí aspoň rok zrieť. Potom nadobúda svoju charakteristickú modročiernu farbu a krémovú konzistenciu. Chladne štyrikrát pomalšie ako voda a aplikuje sa pri teplote 45 °C. V podobe bahenných kúpeľov a zábalov sa uplatňuje pri liečbe ochorení pohybového aparátu. Mnohí si chvália aj jeho priaznivé účinky pri regenerácii medzistavcových platničiek. Piešťanské bahnisko je výnimočné v rámci celej Európy. Kúpeľní hostia si môžu vychutnávať vplyv termálnej vody a bahna pod nádhernou kupolou postavenou v secesnom slohu. Obsah minerálnych látok v bazéne je taký vysoký, že už po 20 minútach sa prejavuje zlepšenie látkovej výmeny. Potom hostí na 20 minút zabalia do osušiek, aby tým podporili ďalšie liečebné procesy. Za čias Winterovcov vyvážali balené piešťanské bahno takmer do celého sveta. Termálna voda je najúčinnejšia vtedy, keď sa používa spolu s bahnom. Vedeli to už rímske légie, ktoré svojho času na tomto území táborili.

Pohár na pitie – liečivá voda sa konzumovala cez malý zobáčik
Pohár na pitie – liečivá voda sa konzumovala cez malý zobáčik

Barlolámač

Barlolámač je zrejme najznámejšia socha v Piešťanoch. Postava muža s barlou pôvodne existovala len na plagátoch, až neskôr nadobudla podobu sochy.

Barlolámač na slovenskom reklamnom plagáte
Barlolámač na slovenskom reklamnom plagáte

O jeho vzniku píše Winter nasledovne: „Zostavil som a v najlepšej kníhtlačiarni v Pešti som dal v 5 jazykoch na krémovom papieri vytlačiť prvý prospekt, ktorý som po tisícoch rozoslal doktorom na starostlivo vybrané adresy. Chcel som plagát a lámal som si hlavu nad ilustráciou, ktorá by do celého sveta vyslala správu o tom, ako sa pacienti uzdravujú v Piešťanoch.

Barlolámač na francúzskom reklamnom letáku
Barlolámač na francúzskom reklamnom letáku

Ale musel som šetriť, nemohol som žiadať návrhy od drahých umelcov. Hľadal som dovtedy, kým som natrafil na začiatočníka: pracoval ako kreslič v Rieglerovej tlačiarni. Mal nemeckú národnosť, volal sa Artur Heyer. Poveril som ho, aby vytvoril skicu, ktorá v jedinej postave vyjadruje akt uzdravenia. O niekoľko dní mi predstavil Barlolámača. Hneď som ho odobril a prihlásil na patentovanie do Priemyselnej komory.“ In: Winter, Ľudovít: A mankótörő – Egy kapitalista önvallomása (Barlolámač – Kapitalistovo vyznanie). Šamorín: Méry Ratio Kiadó, 1997, s. 11.

Trojjazyčný dokument zo 40. rokov 20. storočia
Trojjazyčný dokument zo 40. rokov 20. storočia

Postava Barlolámača si získala veľkú popularitu. Pohyb, ktorým muž láme svoju barlu, jednoducho a pre každého zrozumiteľne vyjadruje odkaz, že pacient túžiaci po uzdravení už nebude viac potrebovať oporu, keďže mu v Piešťanoch prinavrátili zdravie. Mimochodom, kresba vznikla v roku 1894.

Expozícia už nepotrebných bariel v Múzeu bariel
Expozícia už nepotrebných bariel v Múzeu bariel

V novej podobe uzrela svetlo sveta v roku 1933, keď sa ocitla na verejnom priestranstve ako sochárske dielo. V tom čase bol dostavaný Kolonádový most, ktorý vedie na Kúpeľný ostrov, a na jeho začiatku (smerom od mesta) stojí táto bronzová socha. Jej autorom je Robert Kühmayer. Od tej chvíle sa táto, už aj dovtedy obľúbená a populárna postava, nerozlučne spojila s Piešťanmi – dostala sa dokonca aj na erb mesta.

Slávna socha na Kolonádovom moste, smerom od mesta (Foto: Kriszta Fehér)
Slávna socha na Kolonádovom moste, smerom od mesta (Foto: Kriszta Fehér)

Dnes patrí medzi najfotografovanejšie objekty – odfotí sa s ním takmer každý turista.

Vitríny v Múzeu bariel s darovanými barlami
Vitríny v Múzeu bariel s darovanými barlami

Infanteristi

ASlovo infanterista pôvodne označuje vojaka-pešiaka, ale má aj iný význam. Do Piešťan chodili najmä ľudia trpiaci chorobami pohybového aparátu, napr. takí, čo ledva chodili. A práve ich vozili infanteristi v jednomiestnych dvojkolesových vozíkoch, ktoré sa nepoužívali nikde inde, iba v Piešťanoch.

Kresba infanteristického vozíka Grand Hotela Royal
Kresba infanteristického vozíka Grand Hotela Royal

Vozíky boli očíslované podobne ako dnešné autobusy. Mali uzavretú „kabínku“ a pacienta chránili pred nepriazňou počasia, ale ten sa zároveň mohol pozerať cez okno. Interiér vozíka zdobili ľudové výšivky a koberce. „Kočiar na sedenie“ zvyčajne udržiavali v pohybe dve osoby: manželský pár alebo matka so synom (najmä v lete, v období náročných poľnohospodárskych prác, keď sa muži zdržiavali na poliach). Jeden z nich vozík ťahal, druhý tlačil. Tóti (ako Slovákov v tom čase nazývali) z Piešťan a okolia, ktorí pracovali ako infanteristi, vykonávali túto profesiu v ľudových krojoch, obutí alebo bosí. Infanteristi fungovali približne do roku 1940.

Pár v ľudovom kroji s infanteristickým vozíkom hotela Grüner Baum
Pár v ľudovom kroji s infanteristickým vozíkom hotela Grüner Baum

Kolonádový most

Piešťany s Kúpeľným ostrovom pôvodne spájal drevený most. Pravidelne ho poškodzovali záplavy, preto ho museli zakaždým postaviť znovu. Ľudovít Winter prišiel s nápadom, aby ho nahradili moderným masívnym mostom.

Kolonádový most na starej fotografii, vpravo socha Barlolámača
Kolonádový most na starej fotografii, vpravo socha Barlolámača

V rokoch 1930 – 1933 bol cez rieku Váh postavený najdlhší krytý most na Slovensku – Kolonádový most, ktorý vznikol podľa návrhu slovenského architekta Emila Belluša (1899 – 1979) a chránil prechádzajúcich pred vrtochmi počasia. Most v strede „rozdeľujú“ leptané vitráže s folklórnymi motívmi, navrhnuté slovenským grafikom, maliarom a ilustrátorom Martinom Benkom (1888 – 1971). Ide o kópie, originály presunuli do zasadacej miestnosti mestskej knižnice, aby ich ochránili.

Grafiky Martina Benku
Grafiky Martina Benku
Grafiky Martina Benku

Na oboch koncoch mosta sa nachádzajú obchodíky-kiosky. Most pôvodne navrhli pre pešiu aj automobilovú dopravu. V súčasnosti ich už vodiči nepoužívajú. Bronzovú sochu Barlolámača, ktorá stojí na jednom konci mosta, smerom od mesta, odhalili v roku 1933 a je dielom bratislavského sochára Roberta Kühmayera (1883 – 1972).

Kolonádový most s chodcami
Kolonádový most s chodcami

Na tejto strane mosta sa nachádza latinský nápis SALUBERRIMAE PISTINIENSIS THERMAE (názov básne českého básnika Adama Trajana: Ozdravujúce piešťanské kúpele), kým na opačnom konci, smerom od Kúpeľného ostrova, možno čítať biblický citát SURGE ET AMBULA (Vstaň a choď!). Kolonádový most v roku 1945 značne poškodila ustupujúca nemecká armáda. Do užívania ho opäť odovzdali v roku 1956. Bronzovú sochu sediaceho Ľudovíta Wintera na moste odhalilo Občianske združenie ProWinter v roku 2019.

Ružový mlyn

Počas 1. svetovej vojny sa v Piešťanoch liečilo veľmi veľa ranených vojakov. Dodávky múky, masti, mäsa a iných potravín pre vojakov pravidelne meškali alebo nedorazili vôbec. Prevádzkovateľ kúpeľov Ľudovít Winter a jeho spolupracovníci prišli s nápadom, že budú hospodáriť a dopestované obilie mlieť vo vlastnom mlyne, vďaka čomu nebudú musieť čakať na objednanú múku.

Budova Ružového mlyna
Budova Ružového mlyna

V rokoch 1916 – 1917 bol z pôžičky od Uhorskej všeobecnej úvernej banky postavený Ruženin mlyn (neskôr premenovaný na Ružový mlyn), ktorý naprojektoval strojný inžinier Alexander Harsányi. Svoj názov dostal po Ružene, dcére Františka Wintera (predčasne zosnulého brata Ľudovíta Wintera).

Stroje v Ružovom mlyne
Stroje v Ružovom mlyne

Priečelie mlyna aj stĺpy oplotenia zdobili motívy ruží. Na stavbe pracovali ruskí, talianski a srbskí vojnoví zajatci. Počas 2. svetovej vojny sa mlyn ako židovský majetok snažili skonfiškovať slovenskí fašisti a po roku 1948 ho rodine Winterovcov zhabali komunisti. Jeho prevádzka bola ukončená v roku 2000.

Balenie múky a iných produktov na reklamnej fotografii
Balenie múky a iných produktov na reklamnej fotografii

Budova stála dlho nevyužitá a chátrala. Nedávno ju zrenovovali a vytvorili v nej moderné byty.

Maďarsko-nemecko-slovenský dokument z roku 1922
Maďarsko-nemecko-slovenský dokument z roku 1922

Alžbetina socha

Bielu mramorovú bustu uhorskej kráľovnej a rakúskej cisárovnej Alžbety (1837 – 1898), prezývanej Sissi, odhalili 10. augusta 1902 na piešťanskom Kúpeľnom ostrove. Sochár Gyula Jankovics stvárnil kráľovnú v uhorskom korunovačnom odeve.

Socha kráľovnej Alžbety od Gyulu Jankovicsa na pôvodnom podstavci
Socha kráľovnej Alžbety od Gyulu Jankovicsa na pôvodnom podstavci

Socha sa dnes nenachádza na pôvodnom mieste, ale pred kúpeľmi Irma – bez pôvodného podstavca.

Súčasná podoba sochy kráľovnej Alžbety (Foto: Kriszta Fehér)
Súčasná podoba sochy kráľovnej Alžbety (Foto: Kriszta Fehér)

Socha Ľudovíta Wintera

Socha, o ktorú opretá zaspala hrdinka našej knihy, sa nachádza na jednej z lavičiek Kolonádového mosta od roku 2019. Ľudovít Winter často sedával na lavičkách tohto mosta, odtiaľ sa kochal výhľadom na Kúpeľný ostrov, kúpalisko, park, ako aj na kúpeľné hotely. S veľkou láskou sledoval masy ľudí, ktorí túžili po uzdravení a pešo prechádzali cez krytý most. Práve na jeho južnej strane je dnes umiestnená bronzová socha Ľudovíta Wintera, ktorý sa často porozprával aj s turistami či obyvateľmi Piešťan.

Bronzová socha Ľudovíta Wintera na Kolonádovom moste
Bronzová socha Ľudovíta Wintera na Kolonádovom moste

Je tu zachytený v sediacej polohe; gestá jeho rúk akoby naznačovali, že okoloidúcich pozýva na príjemný rozhovor alebo pokojné rozjímanie. Z postavy s podmanivým úsmevom vyžaruje nádej a odvaha, a to napriek tomu, že v starobe mu komunistický režim neumožňoval vstup na Kúpeľný ostrov. Osadenie sochy iniciovalo OZ ProWinter. Členovia združenia sa snažia o odkrývanie, popularizovanie a zviditeľňovanie diela Ľudovíta Wintera. Keďže nedisponovali potrebnou finančnou čiastkou na zhotovenie sochy, vyhlásili zbierku, do ktorej mohli záujemcovia prispieť ľubovoľnou čiastkou. Do roku 2016 sa cieľovú sumu podarilo vyzbierať a mená darcov sú zverejnené na internetovej stránke združenia (prowinter.sk).

Odhalenie sochy Ľudovíta Wintera
Odhalenie sochy Ľudovíta Wintera

Následne združenie oslovilo sochára Romana Hrčku a požiadalo ho o vytvorenie sochy, ktorú verejne odhalili v máji 2019. Medzi domácimi aj návštevníkmi si okamžite získala veľkú popularitu.

Pamätná medaila s Ľudovítom Winterom v rovnakej póze ako na moste
Pamätná medaila s Ľudovítom Winterom v rovnakej póze ako na moste

V roku 2020 bola socha poškodená: pre nedbanlivosť firmy, ktorá rekonštruovala Kolonádový most, ju museli z pôvodného miesta dočasne odstrániť. Jej oprava si vyžiadala niekoľko mesiacov, potom ju dočasne presunuli pred hotel Irma. Na zrekonštruovanom moste si ju môžu návštevníci opätovne pozrieť od mája 2021.

Pamätná medaila
Pamätná medaila

Grand Hotel Royal

Budapešťan Adolf Rónai si prenajímal reštaurácie piešťanského Kursalonu od roku 1894. Pre pretrvávajúce nezhody mu Ľudovít Winter v roku 1905 nepredĺžil nájomnú zmluvu. Na to sa Rónai postaral Winterovi o konkurenciu, keď oslovil rakúskeho staviteľa Adolfa Oberländera (1867 – 1923) a na brehu Váhu (bližšie k mestu), oproti Kursalonu, dal v rokoch 1906 – 1907 postaviť nádherný nový hotel, ktorý dostal názov Grand Hotel Rónai.

Grand Hotel Royal
Grand Hotel Royal

Rónai nedokázal splácať pôžičku, ktorú si na hotel vzal. Ľudovít Winter jeho dlh splatil, a tak budova prešla do jeho vlastníctva. Krátko na to sa zriekol vlastníckych práv a za kúpnu cenu hotel predal rodine Erdődyovcov, kým on zostal jeho nájomcom.

Veľkolepý večierok v slávnostnej sále Grand Hotela Royal
Veľkolepý večierok v slávnostnej sále Grand Hotela Royal

Kúpeľný hotel niesol od roku 1909 názov Grand Hotel Royal, neskôr Grand Hotel Slovan a nakoniec Slovan. Od roku 1985 je mimo prevádzky; od toho istého roku je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Napriek tomu naďalej chátra a pripomína kaštieľ duchov.

Chátrajúci hotel – dnešný Slovan (Foto: Kriszta Fehér)
Chátrajúci hotel – dnešný Slovan (Foto: Kriszta Fehér)

Obraz Alfonsa Muchu

Slávny český maliar, ktorý tvoril v secesnom slohu, navštívil piešťanské kúpele opakovane v rokoch 1929 – 1932. Chodieval sem s dcérou Jaroslavou, ktorej tunajšie liečebné procedúry veľmi prospievali. Vďačný maliar, ktorý pre ďalšie generácie zanechal nespočetné množstvo obrazov, plagátov a kresieb, venoval kúpeľom obraz s názvom Buď pozdravený, požehnaný prameň zdravia!. Odhalili ho v roku 1932 v reštaurácii hotela Thermia Palace. Jednou zo zaujímavostí obrazu je, že má tvar päťuholníka. Na kolenách dievčaťa sediaceho v kresle spočíva hlava dievčiny v piešťanskom kroji, kým žena v podobnom kroji na pravej strane odovzdáva uzdravujúcemu sa dievčaťu kvety. Predpokladá sa, že dievča v kresle je Muchova dcéra, ktorá zároveň symbolizuje prameň zdravia. V pozadí je dedina Moravany nad Váhom a rieka Váh.

Pohľadnica s Alfonsom Muchom a jeho slávnym obrazom
Pohľadnica s Alfonsom Muchom a jeho slávnym obrazom

Ďalšou zaujímavosťou obrazu, o ktorej sa zmieňuje aj knižný príbeh, je jeho krádež, ku ktorej došlo za doposiaľ nevyjasnených okolností v roku 2000. Neznámi zlodeji za bieleho dňa vyrezali 4 metre dlhé plátno z rámu príborovým nožom. Hotel práve prechádzal rekonštrukciou, a tak páchateľom nahrávalo aj slabšie stráženie budovy. Napriek tomu konali narýchlo, v chvate. Tento čin vyvolal obrovské rozhorčenie, do vyšetrovania sa zapojil Interpol aj hoteloví hostia – do celého sveta rozposlali pohľadnice s fotografiou ukradnutého obrazu a s odkazom, že ak ho niekto objaví, nech o tom informuje políciu. Nezabúdajme na to, že v tom čase ešte neexistovali sociálne siete (Facebook, TikTok a ďalšie), ktoré dnes môžu byť účinným pomocníkom pri objasňovaní podobných prípadov. Obraz sa našiel v roku 2004 v Brne, kde policajti zadržali dvoch mužov, ktorí sa ho snažili predať rakúskemu klientovi za 95-tisíc eur. Keďže ukradnuté plátno zlodeji zrolovali, bolo na viacerých miestach poškodené. Dielo na náklady hotela zreštauroval odborník – piešťanský rodák Ján Hromada.

Fragment obrazu
Fragment obrazu

Kým obraz neukradli, bol považovaný za nástennú maľbu. Len vďaka hanebnému činu sa ukázalo, že ho namaľovali na plátno, preto museli po jeho nájdení postupovať veľmi opatrne a profesionálne, aby ho mohli zasadiť späť do rámu. Od roku 2006 sa opäť nachádza v hoteli Thermia Palace a chráni ho kamerový systém. Napriek tomu, že oboch mužov, ktorý sa pokúšali obraz predať, zatkli, identita skutočného páchateľa a prípadného objednávateľa zostáva dodnes neobjasnená. Obraz sa znovu ocitol v centre pozornosti médií v roku 2005, keď Slovenská pošta vydala známku, na ktorej vidno časť obrazu. Poštovú známku navrhol Ferko Horniak na základe fotografií o originálnom diele. Prezentáciu známky spojili s výstavou Alfonsa Muchu, na ktorej si mohli návštevníci pozrieť viacero majstrových obrazov.

Fragment obrazu na poštovej známke
Fragment obrazu na poštovej známke

Mimochodom, Alfons Mucha a Ľudovít Winter boli dobrými známymi.

Imrich Winter (1878 – 1943)

Spomedzi troch bratov Winterovcov bol najmladší (najstarší sa volal František).

Portrét Imricha Wintera
Portrét Imricha Wintera

Keď sa rodina ocitla v ťažkej situácii, brat Ľudovít ho zavolal domov z dnešného Chorvátska, kde Imrich pracovne pôsobil: František, ktorý viedol rodinné firmy v Šahách, ako mladý zomrel, čo otca Alexandra Wintera psychicky veľmi poznačilo. V tom čase už Ľudovít pracoval na rozvoji piešťanských kúpeľov a nevládal plniť toľko úloh naraz. Zrodilo sa tak rozhodnutie, že Imrich sa musí vrátiť domov a pomôcť pri riešení rodinných záležitostí a obchodov. Vzdelaný mladík a nadšenec umenia mal úplne inú povahu ako Ľudovít. Pracovné pôsobisko na brehu Jadranského mora opúšťal s ťažkým srdcom, no neskôr sa aj on výraznou mierou podieľal na rozvoji kúpeľov a s racionálnejším a praktickejším Ľudovítom sa výborne dopĺňali.

Imrich Winter s manželkou
Imrich Winter s manželkou

Staral sa o zábavu a oddych kúpeľných hostí po liečebných procedúrach. Ich každodenný program spestroval početnými koncertmi, divadelnými predstaveniami, literárnymi podujatiami. V roku 1914 otvoril v Piešťanoch golfové ihrisko, o ktorom s uznaním písala aj dobová anglická tlač. Kúpeľný ostrov očakával návštevníkov nielen upravenými promenádami, košatými stromami a unikátnymi kríkmi a kvetmi, ale aj prvotriednymi športovými aktivitami. Organizovali sa i medzinárodné golfové súťaže za účasti anglických, nemeckých, škandinávskych a amerických hráčov. V roku 1928 vznikla Piešťanská muzeálna spoločnosť, ktorej predsedom sa stal Imrich Winter.

Otvorenie kúpeľného múzea – uprostred (vedľa dámy) stojí Imrich Winter
Otvorenie kúpeľného múzea – uprostred (vedľa dámy) stojí Imrich Winter

Viaceré výstavné expozície poskytovali zaujímavé informácie o regióne, o jeho prírode, histórii, o Piešťanoch a ich kúpeľnej tradícii, ale návštevníci sa mohli ponoriť aj do ďalších zbierok: zriadili tu pamätnú izbu M. R. Štefánika a svoje zastúpenie tu mal aj tradičný sedliacky dom. Priamo v interiéri múzea stál zariadený dom z nepálenej tehly, do ktorého mohli hostia nahliadnuť. V múzeu boli vystavené aj ľudové odevy a praveké archeologické nálezy. Spoločnosť milého, prívetivého a vzdelaného Imricha Wintera vyhľadávali vysokopostavení kúpeľní hostia. Hovoril viacerými jazykmi (okrem maďarčiny a slovenčiny aj po anglicky, nemecky, taliansky a francúzsky), a tak sa ľahko dohovoril so zahraničnými návštevníkmi túžiacimi po uzdravení či zábave. Mal mimoriadne dobré vzťahy s poprednými dobovými výtvarníkmi, napr. s Árpádom Baschom či s Alfonsom Muchom, ktorý z vďaky daroval kúpeľom jeden zo svojich obrazov (pozri 12. kapitolu knihy). Udržiaval kontakty aj so zahraničnými lekármi, vďaka čomu mohli v Piešťanoch zavádzať modernejšie liečebné metódy. Imrich Winter je aj jednou z hlavných postáv románu nemeckého spisovateľa Kaia Zeisberga Pán Luna. Imrich Winter zomrel uprostred 2. svetovej vojny vo veku 65 rokov. Na stene múzea, ktoré založil, sa nachádza jeho pamätná tabuľa. Múzeum, ktoré sídli v budove bývalého Kursalonu, nesie od roku 2017 jeho meno: Balneologické múzeum Imricha Wintera.

Stará pohľadnica s budovou Kursalonu
Stará pohľadnica s budovou Kursalonu

Napoleonské kúpele

Trojica klasicistických budov Napoleonských kúpeľov, ktoré stoja na Kúpeľnom ostrove, je považovaná za najstarší kúpeľný komplex v Piešťanoch.

Budovy Napoleonských kúpeľov s teplými prameňmi vhodnými na pitné kúry
Budovy Napoleonských kúpeľov s teplými prameňmi vhodnými na pitné kúry

Majitelia piešťanských kúpeľov – grófska rodina Erdődyovcov – pôvodne vybudovala nad prameňmi kúpeľný dom z dreva, ktorý neskôr zbúrali. Na jeho mieste vyrástli murované budovy.

Stará pohľadnica s Napoleonskými kúpeľmi a s prechádzajúcimi a zhovárajúcimi sa návštevníkmi
Stará pohľadnica s Napoleonskými kúpeľmi a s prechádzajúcimi a zhovárajúcimi sa návštevníkmi

Prízemné kúpeľné domy Napoleonských kúpeľov, situované do tvaru písmena U, nadobudli svoju súčasnú podobu v rokoch 1821 – 1862. Pôvodne sa volali „staré kúpele“ – označenie „napoleonské“ bolo len reklamným ťahom. Túto nálepku dostali od nájomcov kúpeľov Winterovcov v roku 1923, keď vďaka dobre fungujúcim francúzsko-československým politickým vzťahom prišlo do módy všetko francúzske. Budovy Napoleonských kúpeľov dodnes slúžia svojmu pôvodnému účelu.

Kvetinový záhon medzi budovami Napoleonských kúpeľov
Kvetinový záhon medzi budovami Napoleonských kúpeľov

Stretnutie troch cisárov

Prvá svetová vojna bola v plnom prúde, keď sa 2. – 3. februára 1917 uskutočnilo v piešťanskom hoteli Thermia Palace stretnutie bulharského cára Ferdinanda I., nemeckého cisára Wilhelma II. a rakúskeho cisára Karola I. (uhorského kráľa Karola IV.). Bulharský cár Ferdinand Coburg, ktorý vďaka starej mame Antónii Koháryovej disponoval i maďarskými predkami, vlastnil aj statky v Hornom Uhorsku, patril mu napr. kaštieľ vo Svätom Antone.

Bulharský cár Ferdinand I.
Bulharský cár Ferdinand I.

Cár práve absolvoval liečebný pobyt v Piešťanoch, a preto sa rokovanie troch spojencov uskutočnilo práve tu. Ferdinand bol ubytovaný v hoteli Thermia Palace, kde mal na prvom poschodí zriadený aj svoj vojnový generálny štáb a vlastný poštový úrad. Cisár Karol pricestoval do Piešťan v civile vlakom a cestu zo železničnej stanice do hotela absolvoval na koči ťahanom lipicanmi.

Rakúsky cisár Karol I.
Rakúsky cisár Karol I.

ANemecký cisár Wilhelm II. pricestoval do Piešťan na druhý deň.

Nemecký cisár Wilhelm II.
Nemecký cisár Wilhelm II.

Panovníci na riešenie situácie nemali rovnaký názor. Výsledok stretnutia však ovplyvnila najmä informácia, ktorá prišla počas rokovaní z Washingtonu. Wilhelmovi doručili telegram od nemeckého veľvyslanca grófa Bernstorffa, že veľvyslanectvo vo Washingtone zatvorili a on sa vracia späť do Nemecka. Táto udalosť znamenala prerušenie diplomatických vzťahov USA s Nemeckom a bolo len otázkou času, kedy USA vstúpia do vojny. Na to Wilhelm nariadil neobmedzenú ponorkovú vojnu. Stretnutie troch cisárov sa teda skončilo predčasne. Karol ešte v ten deň odcestoval. V hosťovskej knihe hotela Thermia Palace zanechali panovníci svoje podpisy. Dobové noviny o tomto krátkom rokovaní neinformovali a na toto stretnutie zabudla aj história. Zdroj: https://www.pnky.sk/novinky/traja-cisari-sa-stretli-v-piestanoch-presne-pred-sto-rokmi

Pro Patria

Podobne ako iné rekreačné strediská, aj Piešťany zostali po vypuknutí 1. svetovej vojny (1914) bez pacientov – a narukovala aj veľká časť mužského personálu. Kúpele zívali prázdnotou. Ľudovítovi Winterovi skrsol v hlave spásonosný nápad: ponúkol kúpele armáde, vojakom zraneným na fronte, z čoho mali napokon prospech všetci.

Pro Patria z vtáčej perspektívy
Pro Patria z vtáčej perspektívy

V roku 1916 na liečivých prameňoch Kúpeľného ostrova postavili podľa architektonických návrhov Ármina Hegedűsa a Henrika Böhma vojenskú nemocnicu. Centrálnu budovu lúčovito, v polkruhu obkolesujú nemocničné izby s pôvodne dvadsiatimi posteľami. Nemocnica bola pôvodne naprojektovaná pre 500 pacientov. Dôstojníkov umiestňovali v hoteli Thermia Palace a Grand Hotel Royal, kým vojaci absolvovali liečebné procedúry v nemocnici Pro Patria (latinský výraz v slovenčine znamená: za vlasť). Podľa autobiografie Ľudovíta Wintera sa na sklonku vojny starali o 4 000 pacientov. Komplex budov Pro Patria za uplynulých sto rokov viackrát prestavali, no dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu.

Knihu si môžete zakúpiť (zatiaľ iba v maďarskom jazyku) v nasledovných kníhkupectvách:

Kníhkupectvo Kultúra

Michalská bašta 4
Nové Zámky
94001

Kníhkupectvo Diderot

Tržničné námestie 4810 (budova Trend)
P.O.Box 141
945 05 Komárno

Knihy - Molnár - Könyv

Hlavná 918/2 (OD Univerzál)
924 01 Galanta

Dolná 524/1 (a (Tropicana vedľa cukrárne)
927 01 Šaľa

Hlavná 62 (oproti pošte)
931 01 Šamorín

Námestie Ármina Vámbéryho 14/55
929 01 Dunajská Streda

Családi Könyvklub

CENTRUM
Korso Béla Bartóka 790
929 01 Dunajská Streda

MAX pláza
Galantská cesta 5692/20
929 01 Dunajská Streda

Kníhkupectvo Bestseller

Hlavná 13
94301 Štúrovo
na pešej zóne